henrykrehy

Rozmýšlam o svojom živote teraz ked viem že mi už moc času nezostava ,som chorý mam rakovinu kosti a mam už metastazy
mam bolesti ale nejak to zvladam ,mal som dobreho priatela Adama od zakladnej školy sa pozname hravali sme sa
ako chlapci ,potom sa stalo to že sa nam zmenil celý život ,ta nehoda zabila a zničila všetko pekne čo bolo
medzi nami zmenila nam životy najma Adamovi zostal na voziku a to najma vdaka mne ,trapilo ma to velmi nespaval som cele noce
vyčitky svedomia som citil v sebe ,dokonca som myslel nato že to zo sebou skončim ,bol som za ním ale nechcel ma ani
vidiet to ma dost zabolelo ale chapal som ho ako sa citi aj ja by som tak reagoval ,byvalo nam dobre chodievali sme
na večierky uživali sme si život ako sa dalo ,za Adamom sa dievčata obzerali za mnou tak nie ale nezavidel som mu
aj ja som mal priatelky ale nebolo to ono bolo to take prázdne ,on mal viac štastia mal Patriciu ktorá bola skvelá
aj mne sa pačila a dost mal som ju rád ale nechcel som ju prebrat bol to kamarát ,mal som ho rád ako brata
ked sme sa vracali z toho večierka Adam ma upozornoval aby som spomalil a ja nie chcel som sa predviest ale myslel
som si ved cesty su teraz na noc prázdne nič sa nemôže stat ale stalo sa bol to okamih zrazu bol pred nami
nakladiak ja som nevedel ako sa mu vyhnut snažil som sa ako mohol bolo to strašne doplatil na to Adam ja som mal len
otras mozgu a ruku zlomenu ,ale najhoršie bolo to vnutorne zranenie to psychicky to sa tak lahko nezaceli
mal som ho počuvat ale čo už mal som aj v hlave alkohol aj to dost spravilo ,potom som za volant nesadol
nemohol som myslel som na Adama chcel som byt s nim ale on ma odmietal nenavidel ma zato ,zničil som mu život
a to ma trapilo najviac mal som to byt ja ale stalo sa ,Patriciu som velmi lutoval tu odhanal od seba
utešoval som ju tak som ju vtedy chcel tužil som po nej ale odolal som bolo to tažke ale tuto ranu mu už nedam
aby som mu prebral dievča ,vždy sa mi pačila ja som nemal vtedy nikoho ,tužil som po laske ako každý
nielen po sexe ale po opore porozumeni citil som sa tak sám ,aj ked som priatelov Adama predtým ale po tej nehode
ma nechcel vidiet bolo mi na nič z toho ,citil som sa vinný za tu nehodu aj ako Adam dopadol ,Patricia ma sice
utešovala ale aj tak ,je krásna nielen vonkajškom ale aj vnutrom ma štastie Adam že ma take dievča ,
teraz je to sice lepšie medzi nami Adam mi odpustil bol som rád ,ked som vtedy za nim prišiel dal mu tu
zbran do ruky mal som pištol nech to ukonči nech ma zabije ak sa mu ulavi vedel som že to neurobi ale aj tak som mu ju dal
strach som nemal prial som si aby umlčal moje svedomie moje trapenie ,vtedy to z neho vyšlo von ,
teraz sa stretavame mne potom neskôr zistili rakovinu citil som sa stale unaveny boleli ma ruky najme aj končatiny
bol som u lekara urobili mi rôzne vyšetrenia ked som sa to dozvedel vysledky necitil som nič trochu strach pred smrtou
moc som neveril na dalši život ale teraz verim že niečo je musi byt ,nemôže takto človek skončit že sa rozplynie
že zanikne nevedel som si to predstavit desila ma ta predstava ,môj život bol viac menej pestrý moje vztahy
menil som priatelky nevedel som vydržat z jednou asi aj preto že bola tak prázdná ,nenachadzal som v nej to čo som čakal
lásku oporu objatie take uprimne po akom som tužil ,velmi som tužil po uprimnej láske ale nemohol som ju nikde najst
nenaplnovalo ma to čo sme robili v posteli ,chcel som niečo viac ,teraz mam dost času na premýšlanie najma nad svojim
životom bol krátky ale dialo sa v nom dost užival som si chcel som žit ved aj teraz chcem žit ,ale viem že môj život sa konči
je mi smutno z toho ale citim aj radost že Adam chodi a že sme zas priatelmi oženil sa z Patriciou čo ma potešilo
rodinu zatial nemaju tak dufam a prajem mu uprimne aby mal ,ma rád deti aj Patricia ,chodia za mnou do nemocnici
vždy ma teši ked prídu Adam ma skoro slzy v očiach ovlada sa ale aj tak vidim na nom že ho to trápi
som už zmierený z tým ved nič ine mi nezostava mam pred sebou posledne dni v živote ,chcel by som ich prežit čo najlepšie
Patricia mi slubila že ma vezmu von bol som rád aj sme boli v parku pri vode aj Adam bol bol som vtedy štastný že som bol s nimi
len škoda že ta chvila konči že to netrvá večne že tu dlho nebudem ,tak som si vtedy prial aby ta chvila nikdy neskončila
aby trvala naveky ,už citim že to prichadza som slabý už by som von nemohol ani na voziku stale sa mi chce spat
už necitim take bolesti mam v sebe morfium čo mi davaju som otupený z toho ,aj rodina za mnou chodi rodičia sestra
predo mnou neplaču ale vidim že maju slzy na krajičku ,ja ich skôr utešujem ,verim že môj život uplne nekonči
že ma čaka niečo lepšie asi v tom druhom živote citim to tak ,najprv som mal strach ale teraz už nemam
čakam kedy to pride ,ale som štastný že odchadzam z tým že mi Adam odpustil aj ja som si odpustil ,
vidim svoje detsvo ked ako maly chlapec som sa hraval vonku na ulici aj z Adamom ake to boli štastne chvile
aj pred tou nehodou sme boli štastni smiali sme sa ked sme sa vracali z večierka ,podcenil som to a dost
mal som odvahu z alkoholu šiel som rýchle nepočuval som Adama čo bola chyba a tu som si nikdy neodpustil
trapil som sa aj som pil snažil som sa tým umlčat svedomie vyčitky ,mal som pištol rozmýšlal som nad tým že to skončim
ale nemohol som nemal som odvahu nato ,a teraz Bože ako velmi chcem žit prosim daj mi ešte šancu prosim každý den
aby som dalej žil uzdravil sa našiel lasku mal rodinu deti ,bol štastný ale viem že to nebude ,je mi luto rodičov sestry
z ktorou som mal dobrý vztah je mladšia bol som jej oporou snažil som sa byt ,teraz vidim že prichadzaju Adam a Patricia som rád
že prišli chcem sa s nimi rozlučit čo najlepšie vidim že maju slzy v očiach ,nevladzem už hovorit len sa snažim aby zo
mna vyšlo ako som ich mal rád citim pohladenie od Patricii čo by som zato volakedy dal teraz to len ledva vnímam
pada na mna unava spánok ide na mna citim sa prijemne zaspávam ale citim že nadlho že sa už asi neprebudim
je mi to luto že ich takto nechávam chcel som žit ale neda sa musim ist už nevidim nič ponáram sa do tmy a potom
dufam že tam najdem svetlo ,Erik už nepočul ako mu Patricia z Adamom povedali ako ho aj oni vždy mali radi a ako im bude chybat
plakali a potom odišli ešte raz ho pohladili najma Patricia Adam plakal velmi musel ist von šla s nim odišiel mu najlepši priatel
a vie že takeho už nikdy nebude mat ,ale ma teraz Patriciu a to je jeho velke štastie ale Erik mu bude chybat ale vie
že zostane v jeho srdci a to ho trochu utešuje .