henrykrehy

Malý chlapec bol z matkou v záhrade spolu sadili male stromčeky ,chlapcovi sa to velmi pačilo sadenie stromčekov
ešte vtedy bol čisty nebolo v nom nič zle ,nevinne srdce čista duša ,rád pomahal matke najma v záhrade
nemal moc kamaratov bol taky samotar mal rád samotu ,v jeden mu povedal otec pošlem ta do chramu aby si tam
nadobudol vzdelanie aby si bol niekým ,malý Judaš bol sice rád ale potom si pomyslel ako mu bude smutno za domovom
ale aj tak sa tešil ,otca miloval velmi bol jeho vzorom už vo svojom detskom srdci snival a tužil byt ako
jeho otec ,otec mu vravi nechcem aby si trel nudzu ale aby si sa mal chlapče len dobre ano vlastnime pozemky ale aj
tak aby v tebe niečo bolo vzdelanie to je velmi dôležite to synu potrebuješ Judaš mu odpovie ano otče ja viem
budem sa snažit aby som ta nesklamal ,otec pohladil syna po vlasoch a potom šli spat ,Judaš bol velmi vzrušeny
že pojde do chramu sa vzdelavat nemohol preto zaspat ,stale myslel na otcove slová že ho nesmie sklamat že musi
niekým byt mat dobre vzdelanie aby boli rodičia na neho hrdí mali len jeho viac deti nemali ,Judašovi
chybal surodenec dost ale napokon si zvykol ,vačšinou byval z matkou ked bol malý pomahal jej nosil jej vodu
mali inak sluhov ale aj tak si niečo urobili sami ako napriklad sadenie stromčekov a iných rastlin
ked bolo vinobranie tak Judaš spolu z otcom aj zo sluhami rád pomahal ,
na dalši den sa chlapec rozlučil z matkou ta ho zo slzami v očiach objala povedala mu aby si dával na seba
pozor a snažil sa byt len dobrým človekom ,Judaš jej povedal budem sa neboj mamka
po ceste citil trochu uzkost strach z toho čo bude v chrame aj smutok za matkou mu naplnal srdce
otec mu ešte vravi synu vždy sa snaž byt čestným posluchaj učitelov vždy bud poslušný a vtedy mi urobiš
velku radost maj srdce vždy otvorene pre Boha ,ked prišli do chramu rozlučili sa Judaš mal v očiach slzy
ale premahal sa ved je chlap si myslel nesmie plakat na verejnosti ale aj tak citil smutok
v chrame si našiel priatelov nie moc najlepších na začiatku sa mu trochu tažšie zvykalo odlučeny od matky
tak skoro to ho dost na duši poznačilo ,v jeho srdci pomaly rastla túžba byt niekym urobit otcovi radost
ale rastla v nom aj pýcha že je chrame že bude mat to najlepšie vzdelanie a z tym dosiahne v živote velmi vela
rodičia chodili za ním najma na sviatky otec mu daval rady poučal ho ako sa má spravat
Judaš ho utvrdzoval že sa snaží poslucha učitelov a dokonca tu ma aj priatelov
otec sa tomu potešil a dalej ho povzbudzoval k poslušnosti
Judaš v chrame ziskal vzdelanie ktoreho malo posunut v živote ešte dalej ,
ked bol už mladikom zapačila sa mu jedna dievčina Johanna sa volala aj jej sa velmi pačil
ale nebola tak bohata na začiatku mu to tak nevadilo aj sa stretavali chodili spolu na prechadzky
ale potom sa stalo že Judaš rozmyšlal nad tymi svojimi zasnubami s nou a povedal si nema bohvieake veno
ja potrebujem ženu z bohatým venom nie zrušim zasnuby už to nebol ten malý Judaš tak čisty a nevinny
už sa v nom zakorenila pycha a čím bol starši tým viac v nom rástla
Johanna zo slzami prijala jeho odmietnutie a zrušenie zasnub zrutila sa z toho žialila až ochorela
a napokon zomrela bolo to strašne pre jej rodičov ,Judaš sice citil lutost ale sa obhajoval že on potrebuje
bohatu ženu potom sa zas zahladel do inej ale ani to neskončilo dobre ,
otec ho napominal preto že takyto nemôže byt ale judaš mu povedal že si nevie pomôct chce mat inu manželku
bohatu najma ,matka bola z toho neštastna darmo mu prehovarala do duše Judaš ju len zlostne odbil
nebol to už ten dobry chlapec ten chram a tí jeho priatelia ho zmenili k zlemu aj otec k tomu prispel
dost ho maznal predtym zlostny nebyval ale teraz sa zlostil za maličkosti akysi nepokoj v nom hlodal
nebol spokojny skoro stale ,Judaš bol inak pekný mladik dobre urasteny štíhly mal tmave kučerave vlasy
oči mal tmave boli sice pekne ale bolo v ních niečo zle kto sa na neho dobre zahladel to zbadal
k ludom čo niečo znamenali sa vedel pretvarovat ,
otec ked videl kam jeho syn speje trapilo ho to dost až ochorel napokon zomrel to Judaša dost položilo
plakal za ním hovoril prečo si odišiel otče velmi mi budeš chybat na chvilu si aj uvedomil aky bol
že on mu zapričinil smrt aj uvažoval že sa zmeni ale ten zlý v jeho srdci mu hovoril že to už nepomôže
tak to nechal ,ked stretol Ježiša chcel hned ho nasledovat matke sa to moc nepačilo lebo ho poznala
že sa vie hned nadchnut a potom to nechat ,bol nestalý jej syn moc nestaly a slabý
vo svojom vnutri bol citlivý ale svojou zlobou to zakrýval
nechcel aby druhi videli aky je nechcel byt taky chcel a tužil mat bohatsvo slávu byt niekým
a myslel si z tymto Ježišom to dosiahne len nech ho prijme medzi seba
velmi ho mrzelo že ho nechcel prijat bol až nahnevany že prečo nie ale napokon ho prijal
tak bol štastný nadšeny aj matke to oznamil ta len vzdychla ale priala si aby tento Ježiš jej syna
zmenil k lepšiemu ,
ale Judaš si srdce uzatvaral dost aj pred Ježišom aj pred inými ,na začiatku velke nadšenie
k učitelovi a potom ked videl že nesplná jeho predstavy o královstve začala v nom rást nenavist a sklamanie
k nemu prečo nechce byt králom vravel si ved ja ho musim nejak k tomu prehovorit
niekedy sa mu stalo ked zaspaval mals sen o Johanne ako na neho zo slzami pozera a hovori mu
ako som ta len milovala Judaš zobudil sa až sa strhol bol to len sen prečo na nu ešte mysli
zrazu pocitil vinu za jej smrt ale hned to zahnal ,tento Ježiš sa priateli z nespravnymy ludmi
musim mu to odhovorit a ti učenici už mi idu na nervy moc s nimi nevychadzal jedine z Jánom lebo bol v jeho veku
Ježiš na nom videl že sa mu odcudzuje že už nieje taky nadšeny vyprchala z neho ,
Judaš nemohol v noci spavat len aby nemal ten sen z Johannou radšej sa prechadzal
chodieval do chramu a podaval spravy o Ježišovi o jeho spravani ,hovoril im správa sa ako šialenec
pohanov si vodi k sebe je mi z toho nanič už ,najradšej by som odišiel ale nemôžem niečo mi hovori
aby som zostal ,tak zostan vravia mu i nadalej nam budeš podavat spravy
suhlasil a odišiel vratil sa ked ešte spali ale Ježiš nespal zo smutkom na neho hladel
Judaš nato prečo na mna tak hladiš ? Ježiš nato kde si bol Judaš ? on nato len sa prejst nemôžem spavat
učitel Ježiš si vzdychol dobre vedel kde bol mlčal slzy mu vošli do oči velmi ho trapilo ako sa Judaš
spraval jeho klamstva a bolo ich dost a dokonca už aj kradol zo spoločnej kasy ktoru mal pri sebe
ked mu kolkokrat povedal aby dal chudobnym nebol nadšeny vôbec zamrmlal si niečo ale nakoniec posluchol
ale vždy si niečo nechal ,oči sa mu vždy zaleskli ked videl zlato šperky a ine cenne veci
tužil po nych ,Ježiš mu potom zo smutkom povedal klameš Judaš viem kde si bol ale neboj učenikom
to nepoviem len ma to mrzi že ma tak nenavidiš kde sa podelo tvoje nadšenie učenika ?
Judaš nato moje nadšenie a ty prečo nechceš byt králom ? vtedy by sa mi vratilo chodiš otrhany vodiš
si zo sebou chudakov a pohanov pekna skupina teda je mi z toho na nič vieš aj z teba už
Ježiš na neho zo smutkom hladel a povedal aj mne je na nič z tvojej ubohej duši čo si z nej urobil
zmrzačil zranil až je chorá môj otec ju stvoril tak čistu ved aj ked si bol ešte chlapec si bol tak nevinny
tak čisty čo sa to z tebou porobilo ? zmenilo ta to že ta otec moc rychlo vzal od matky ved pri nej
si bol taky štatsný ,Judaš na chvilu precitol citil smutok za tymi časmi ale nedal to znat na sebe
ano bol štastny vtedy a velmi tie detske roky chvile z matkou v tej zahrade pri sadeni stromčekov
akoby si prial aby sa vratili tie časy akoby si len prial ,rozcitil sa trochu pri tom ale hned sa spametal
nesmie nato mysliet nesmie na sebe znat aky je ,nebol uplne zlý ako v každom človeku aj v nom bolo a je ešte
niečo dobre alen je to nesuladene neusporiadane a on nema silu si to v sebe usporiadat
tužba byt niekym vlastnit slavu a moc su silnejšie ako to všetko ,
povedal napokon čo ma zmenilo nič take ty si ma zmenil že nie si taky ako som čakal
nenavidia ma aj ty každy hovoril aj moja matka asi ,Ježiš mu vravi necitia k tebe nenavist to len zlý ti to
našepkava zatvor srdce pred ním Judaš lebo ta zniči neotvaraj sa mu moc nechod tou cestou ktora nikam nevedie
len do zahuby ,vždy som ti chcel len dobre hovori mu ,
Judaš na neho hladi s pohrdanim už hovori nechcel si mi nevieš mi pomôct nevieš ma zachranit som velmi
neštastny ani nevieš ako ježiš mu hovori ale viem Judaš ,ale ty sam musiš chciet ja nikoho nenutim
lenže ja chcem slávu byt niekym a ty maš byt naším králom pozemskym nie nejakym chudakom
Ježiš mu nato ako mi je ta luto ani nevieš ako ,kašlem na tvoju lutost vravi mu Judaš a odchadza
Ježiš za ním smutno hladi a potom plače nad tymto ubohým človekom
Judaš sa citi tak sám ako sa nikdy necitil vyhnal Boha zo srdca satan sa mu tam usidlil a on z tým suhlasil
klame ho našepkava že bude niekym ked Ježiša zradi ked ho vyda na smrt
Judaš najprv nechce smrt to nie ale časom nato viac a viac mysli až sa rozhodne že to urobi
spanok ho obchadza je nepokojný ma zle pocity v sebe uzkosti sa v nom miešaju citi sa zle
až sa zpotí z toho ,vidi Johannu ked zavrie oči vidi otca ako na neho smutno hladi synu kam to ideš po akej
ceste akoby mu vravel ,ako mu je nanič vo vnutri už pokoj nenachadza len akysi zmätok
všeliake rôzne pocity ,ma v sebe ,citi aj prázdnotu už ho nevie nič tešit nadchnut všetko ho hned sklame
ako ho sklamal Ježiš ,prečo na neho tak hladí taka láska prečo ho tak ničí už nemôže zniest ten
jeho pohlad ,mal by odist ale nemôže prečo nemôže čo ho drží pri nom ? sám nevie nema silu odist
aj preto lebo sa nechce zahanbit ved aj ini ho opustili a on sa ho drži ako kliešt
ako mi len chybaš otec mysli si slzy mu idu do oči ale on sa premaha musi sa premôct inak ho to zniči
ten smutok je tak sám Ježiš ho sklamal aj preto že mu nepomaha ako by mal nechava ho napospas zlemu
mal by on sám ale nema silu aj chce ale brani mu v tom niečo či niekto ,tak by chcel ale nemôže sila
pychy je velka jeho tužba je silnejšia a on ju nevie ovladat už ani seba nevie ovladat svoje pocity
nenavist nechava jej volny priebeh ,ako ho len zato nenavidi ano zradi ho pojde za knazmi a dohodne sa
s nimi aj tak urobil potom ,tridsat striebornych je malo ale lepšie ako nič hovori si ježiš ho nahneval
ked sa zastal Marie čo ho natierala tym olejom taky drahy a taka škoda take mrhanie až mu je zle z toho
ked sa dohodol z knazmi bol ako v tranze nič necitil už len čakal na vhodnu priležitost
prišla v getsemani tam zaviedol vojakov a bozkal ho až potom si uvedomil čo robi ale už bolo neskoro
uteka ako mu nohy stačia akoby ho niekto nahanal pocity viny sa mu ozyvaju bušia mu v mozgu v hlave
čo som to len urobil kriči v nom zradil som ho a ten jeho pohlad kriči prestan sa na mna tak pozerat
tvôj pohlad ma niči ,uteka ako blazon beha po uliciach vidi ako vedu jeho učitela aj ich pohlady
sa stretnu Ježiš zo smutkom na neho hladi Judaš si zakrýva oči pada na zem dav ho skoro rozšliape
potom sa rozbehne preč do poli nie už nebude mat pokoja po tom čo urobil zabil Boha je vrah Bohočloveka
ako to v nom vrie už je v pekle citi to hori mu cele telo je v plamenoch ach ako to páli oklamal si ma
všetci ste ma oklamali kriči ako zmyslov zbaveny trhá si šaty vlasy na tvari ma už bradu
ten pekny Judaš už nie je to pekne z neho odišlo stratilo sa preč ,
vracia sa do zahrady kde ho vydal vidi tam krv Ježišovu akoby ho niekto bodol do srdca des mu chytil
srdce blazni on sa z toho zblazni trha aj plášt čo tam našiel ta krv nie nemôžem sa nato pozerat
preč preč uteka musim preč ale kam kde najdem miesto pokoj nikde tu na zemi jedine tam preč zo zeme
kriči citi vinu v sebe velku vinu darmo hodil peniaze knazom to nepomohlo citi sa stale horšie a horšie
zabil som ho som vrah už nenajdem pokoj tu na zemi v srdci mi hori peklo nič mi neurobil vždy bol
ku mne láskavy a ja som sa mu odvdačil zradou ach čo som to urobil ale on je na vine že mi nepomohol
že ma nechal sameho ,on on je na vine že som ho zradil kriči reve šalie už vidi strom ide k nemu
ano tu už niet pre mna miesto musim to skončit zo sebou už mi nič nepomôže ako to pali
musi to ukončit tu bolest ten ohen uhasit čo v nom horí ,na svojich šatoch ma šnuru odpaše sa
urobi slučku hodi na konar vylezie pri tom na strom skuša či je pevna potom si strči hlavu do slučky
jeho posledne myšlienky boli na otca v dialke vidi ako dvihaju Ježišov kríž hovori ticho nezachranil si ani
mna ani seba potom zavrie oči a vidi zas ten jeho pohlad rychlo ich otvori nie už na mna tak nebudeš hladiet
potom sa odkopne ešte raz sa vidi ako chlapec čo sadi z matkou stromčeky cely život mu prebehne jeho roky
v chrame otec jeho pohlad tak smutny a Johanna zo slzami v očiach akoby mu vravela nerob to Judaš ja ta stale
milujem a napokon Ježiš z láskou na neho hladi ta láska ho niči kriči nehlad tak na mna a potom sa spusti
dusi sa nemôže dychat aj by chcel žit ale už je neskoro na všetko je neskoro nikdy mu to neodpusti
potom sa ponara to tmy už nič nevidi len tmu ten pohlad zmizol ,myslel si že najde pokoj nenašiel
prave naopak ešte vačši ohen v sebe mal smrt mu nepomohla ta vina išla s ním z jeho dušou
bude navždy v nom už nenajde pokoj nevidi svetlo len tmu ohen ktory hori a nikdy nevyhasne ,večne trápenie
v duši nikdy nezhasne .