henrykrehy

V noci nespávam ved ako môžem ked som prišla o svoju milovanu dceru ,o svoje slniečko ,môj život sa odvtedy zmenil
nežijem len prežívám a v noci skôr bdiem ako spím ,stale ju vidim v ten posledny den ako som ju pripravovala do školy
mala len sedem bola nádherná vlasky akoby zo zlata ,moja Vivien celá bola ako zo zlata ,usmiala sa na mna ked odchadzala
vodila som ju do školy aj zo školy ked som mohla ked som nemohla tak som jej nakazala aby na mna aj tak počkala
alebo môj syn Anthony šiel po nu ,v ten posledny den ako šla do školy ako vystupila z auta povedala že sa už teši
na svoj oblubeny obed mala rada velmi špagety ,potom odišla a viac sa už nevratila ,manžela som stratila pri nehode
ked Vivien mala tri roky odvtedy žijeme len sami ,Anthony ma skoro dvadsat študuje historiu velmi ho to zaujima
ja som nemala nič proti ,som si myslela som verila že svoju sestru lubi ale opak bol pravdou velmi na nu žiarlil
čo som vôbec netušila až neskôr ,ked sa nam narodila bol ešte chlapec ano predtym bol on naším zlatom ved aj potom
ale nejak sa citil odstrčeny ja neviem dala by som mu aj neviem čo ,jeho pretvárka bola dokonala skoro na sebe to
nedaval znat vždy sa spraval k sestre pekne hraval sa s nou chodil von niekedy ked som nebola doma ,nemal moc
priatelov bol skôr samotarsky ,neviem kedy či po jej narodeni sa v nom niečo zlomilo nalomilo ,že zostal taky
plny nenavisti k nej že to urobil ako len mohol niečo tak strašne urobit ešte teraz ked si nato spomeniem až ma to dusi
citim ten plameň ktory vo mne hori a nezhara neprestava ,ked sme raz tak večer ešte predtym sedeli na večeri
som sa ho pytala ako škola či nema dievča povedal že škola dobre a dievča nema povedal ešte že dievčata letia po inych
typoch nie po takom type ako je on ,citila som že ho niečo trapi aj som sa ho nato pytala viem ako trpel ked sa otec
zabil ako mu bolo ako sa uzavrel do seba a nechcel nikoho k sebe ,hovori mi aj teraz že mu otec chyba mysli na neho
stale ,Vivien ked ho videla smutneho vždy ho chcela rozveselit pytala sa ho prečo je smutny mala ho velmi rada ,ako len mohol
čo to do neho vošlo že sa stal vrahom ,vždy bol mily poslušny tichy ,ani naznak niečoho ineho ,
v ten posledny den som nemohla ist po Vivien tak som jej odkazala po učitelke nech na mna čaka ,čakala vraj ano
až dovtedy ked sa tam neobjavil môj syn povedal že mama mu odkazala aby som ta vyzdvihol zo školy ,šla s nim ved ano
bol jej brat verila mu ,Anthony sa s nou rozpraval Vivien sa usmievala vedela sa tak milo krásne usmievat
ked zrazu zmenil pohlad na nu výraz chytil ju prudko dal jej niečo omamujuce ,a potom ju niekam odniesol do nejakej
starej fabriky a tam ju zabil zaškrtil nejakou šnurou prave ked sa prebrala ,musela mat velku hrôzu v očiach ked
videla čo jej chce urobit ,hladali sme ju hned sa nepriznal až ju našli v tej fabrike a ja som myslela že umriem
ked som sa to dozvedela vtedy som myslela že vrah bol niekto iny syn mlčal a robil sa že ako ho to mrzi čo sa jej stalo
verila som mu to ved ako by som neverila ved bol jej brat ,nikdy ani vo sne by ma nenapadlo že je niečoho takeho schopny
zabit moje zlatičko ,bola som potom len na praškoch bez života bez zaujmu o niečo Anthonyho som si nevšimala
ešte som vtedy nevedela že to on je vrah ,Anthony len na mna hladel tvaril sa že plače ,plakala som a plakala
nič ine som nemohla na nič ine som nemala silu ,stratila som ju už sa nikdy viac nevrati ako sa len tešila ked
pride domov ako sa usmievala bola taka štastna a môj syn vrah to všetko zničil vzal jej život a mne ho tiež vzal
znenavidela som ho ako mi to povedal ,videla som predtym že je akysi uzavrety viac ,vlastne som si ho moc
nevšimala a raz večer mi to vykričal cely život si ma odstrkovala len ona a ona zlata Vivien ja som bol ten zly
vždy si tak na mna hladela ked som niečo pokazil tak si na mna kričala že som nemožny ale ona ani meno jej nedal do ust
ona bola pre teba všetko ja nič ja len ako bastard vieš ako som trpel cele tie roky som sa trapil že pre teba nič
neznamenam ,otec ten ma mal rád bože ako mi chyba ty si žila len pre nu len pre Vivien ja som bol pre teba vzduch
nič ine len vzduch ktory musiš dychat ,nikdy si ma nemala rada a ja som tak potreboval aspon jedno pohladenie
od teba jedno slovo ako ma lubiš ako ma chapeš ale ty si mala len pre mna len vyčitky tvoj pohlad bol sama vyčitka
len to postaraj sa o Vivien hraj sa s nou ked som v praci chod pre nu do školy až plakal ako mi to hovoril
cele roky som to dusil v sebe nenanvidel nenavidel som ju to decko čo mi vzalo teba tvoju lásku ,bože ako som ju nenavidel
už som dalej nemohol nemohol rozumieš a ty ako kamen keby si mala len pre mna moja matka si bola ale akoby si nebola
nemohla som tomu uverit čo mi hovoril bože ved som ho lubila ako si toto mohol mysliet že ho nemam rada preboha
ako len mohol som sa mu snažila povedat že som ho lubila ale on ako zmyslov zbaveny reval že nikdy si ma nemala rada
len ju len ju si mala ,a potom to zo seba dostal zabil som tvoje slniečko vieš zabil som ju v tej fabrike starej
aky strach mala na ten pohlad ked som jej daval na krk tu šnuru ,ako prosila aby som to nerobil ale ja som sa už
nemohol zastavit lebo ona zabila tvoju lasku ku mne ona mi ta vzala vieš ,ked som toto počula som myslela že na mieste
umriem aj som si to dokonca žiadala prosila nech som s dcerou a mužom preč od tohoto vraha ,môj syn vrah svojej
sestry bože zrutila som sa ,zavreli ho dostal doživotie ja som za nim ani raz neprišla nemôžem som sa ho potom zriekla
ako syna mala som chut ho zabit zato že mi zabil moje dieta ,nenavidim ho doteraz zato čo urobil ,prečo ako len mohol
ved to dieta za nič nemohlo za jeho vymislene pocity ,ano nejaky čas som ho zanedbavala a on to takto vzal
no nie moc len trochu ale mala som ho rada ,teraz som doma do prace nechodim nemôžem som chora to čom som zažila
že som prišla o dceru a môj syn ju zabil to by zabilo aj kona nie človeka ,citim stale nenavist môj plameň hori
trpim neviem ako bude dalej mam priatelov čo mi pomahaju ,ale dceru mi nik nevrati už nikdy sa neusmeje na mna
už nikdy mi nepovie mama ,ved ako ho lubila svojho brata a svojho vraha napokon ,ako ju mohol len tak nenavidiet
to ja nikdy nepochopim a neviem či mu to niekedy odpustim aj ked je mojim synom ,viem otec mu chybal viem že on sa mu viac
venoval ,ako trpel po tej nehode ,ako sa trapil snažila som sa ho tešit ale on sa uzavrel do seba asi odvtedy sa zmenil
zanevrel zatrpkol a znenavidel všetko všetkych aj svoju sestru že ju napokon zabil ,nechcem ho vidiet preto čo urobil
vtedy ako mi to povedal som stratila vedomie a potom som ho už nevidela ,zničil mna všetko prečo som žila môj život
dcerin život ,idem sice dalej ale je to tažke velmi tažke žit bez nej to dokaže pochopit len ten kto to zažil
nechapem ako sa dokazal tak pretvarovat vždy som si myslela že je dobry bol mily slušny ,tvaril sa že ma rád sestru
a pri tom ju tak nenavidel ,neviem či mu odpustim nato by som potrebovala velku silu a tu nemam ,môj manžel bol
skvely človek deti miloval velmi venoval sa im najma Anthonymu ten na nom visel ,Tom môj manžel mi bude vždy chybat
aj moja Vivien môj syn to je tažke môj plameň vo mne hori a cele noci ma budi a neda mi spat ,možno raz dohori ale to neviem kedy .