henrykrehy

Ked slnko sem vchadza  a prebudza kraj  hory ožiari a prichadza jar

  ked lesy už svietia  tym slnkom zlatým  ktore sa usmieva na ten kraj krásny

to slnko sa usmieva na ten naš svet

na horach doznieva vtáči let

slnko sa kupe v tom v tom kraji snov

ten kraj je tak nadherny ja tužim po nom

lesy sa kupu v tom lesku snov

zlatiste luče maju na horach dom

ten dom je tak krasny

prichadza don to zlate slnko

prebyva v nom

to slnko sa usmieva na ten naš svet

na horach doznieva vtači let

slnko sa kupe v tom v tom kraji snov

ten kraj je tak nadherny ja tužim po nom

vrchy sa tyčia okrašluju kraj

je v nich tá radost ktora je v nás

ked na ne pozeram a citim jas

ktory osvecuje to čo je v nás

to slnko sa usmieva na ten náš svet

na horách doznievá vtáči let

slnko sa kúpe v tom v tom kraji snov

ten kraj je tak nadherny ja tužim po nom

rieka tu tečie a luče su v nom

ktore sa kupu v tom zrkadle snov

slnko sa diva a odraža v nom

svoj krasny jas ktory sa ponara don

lesy už zneju v tej hymne slov

ktore sem prudia z tych zlatistych hôr

to slnko sa usmieva na ten náš svet

na horach doznieva vtáči let

slnko sa kupe v tom v tom kraji snov

ten kraj je tak nadherny ja túžim po nom