henrykrehy

Ked som sa narodil môj otec chcel ma dat do ustavu pre postihnutych matka bola proti tomu ,tak otec odišiel ,citil som
taku vinu kvôli tomu matka sa trapila aj ja nohy mi chybali aj chybaju ale čo narobim ,snažim sa to brat športovo
snažim sa byt vesely aj ked vo vnutri mam plač ,tažko sa nam žilo matka musela pracovat aj sa starat o mna ktory som
bol bez nôh ,na začiatku som to mal tažke aj sam so sebou bol to tažky boj aj je aj teraz ,byt bez nôh ,plazit
sa ako nejake zviera deti sa mi smiali v škole potom som ani nechodil najala matka učitela čo chodil k nam ma učit
učenie mi šlo prihlasil som sa aj na vysoku ,tam som už chodil mal som auto aj šofera matkyn brat sa podujal nato
môj stryko mam ho velmi rád ,moc nam pomaha ,ake to je bez nôh žit ? lahke nie to si vie každy domysliet ,kolkokrat
som to chcel vzdat ,zabit sa ale nedokazal som to ,takto žit som nechcel ,aky ma čaka život bez noh plazit sa alebo
na voziku byt stale ,tažko mi byvalo dlhe roky ,aj teraz mi je ,pomaha mi a drži ma nad vodou malovanie ,velmi
rád kreslim všetko možne ,mam taky svôj atelier ,dievča nemam zatial ale mam par priatelov aj kamaratky
mi dost pomahaju už tym že ma beru taky aky som že ma nelutuju ani ja sa nelutujem nenavidim sebalutost
snažim sa byt vesely pomahat inym aj ked mne byva tažko ,aj ked mi je do plaču inych utešujem rozosmejem ked im byva
smutno ,každy ma svoje trapenie niekto telesne niekto psychicke ,bez toho nik nieje .mam jedneho dobreho priatela
Jasina z iraku je mam ho velmi rád ,je tak citlivy je v nom niečo čo ma uputalo neni ako ini ma dobre oči
hned ako som ho zbadal na ulici ako na mna civel bledy div že neodpadol mal som chut sa smiat na tom ,aj som mu
povedal prečo tak na mna civi ano nemam nohy ale nie som matoha nejaka ,potom sme sa dali do reči a hned som zbadal
aky je viem odhadnut ludi hned ,stretavali sme sa bol som rád že ho mám ,som mu radil ked potreboval ,vážim si ho
že ma berie že ma nelutuje ako ini ,braval ma na poharik na prechadzky ,byval u mna ,stali sme sa dobrymi priatelmi
videl som ako si tažko zvyka ako sa trapi že ho ini nevedia prijat len preto že je moslim povzbudzoval som ho
aby to nevzdaval ,mavam depky ale nik o tom nevie ani Jasin mysli si že som v pohode že som si zvykol na svôj
handicap ,nezvykol nato sa neda zvyknut ale snažim sa ,nik nevie ako mi byva ja sa nežalujem ved načo to mi nepomôže
ked budem plakat nad svojou vadou že nemam nohy ,tak trpim sam v sebe ,ale som rád že mam Jasina aj inych priatelov
matku ,pracujem ano v jednej firme ,ide to ,ked idem spat neviem zaspat pozeram do stropu ,nechcem brat prášky
trva dlho kym zaspim ,mam psychicke problemy chodim tajne k psychologovi ani Jasin o tom nevie nik len matka
nechcem sa nikomu stažovat ani žalovat ako mi byva usmevom to snažim zahanat tvarim sa aky som štastny vesely
viem to dobre hrat ale vo vnutri som velmi krehky ale nechcem to davat von svôj smutok depku ,byt bez nôh to nieje
žiadny raj to vam poviem ,pri srdci ma hrialo ked si Jasin našiel dievča ja som mu k tomu dopomohol inak by sa
nerozhybal na svadbe ma mal za svedka Sarah je vynikajuce dievča skoro som sa do nej zalubil ale nebudem brat
dievča priatelovi taky nechcem byt ,prajem mu to štastie nech ho ma ked ja ho nebudem asi mat ,tužim po rodine
deti ale asi nebudem moct mat mam postihnute aj to tak som neplodny ,takže z detmi neratam ,mam rad ich dcerku Tamar
aj ona mna velmi som štastny ked som s nimi ,beriem ju ako dceru ved som aj jej krstny ,
chodim k nym aj oni ku mne ,mam svôj byt matka chodi ku mne ale nebyvame spolu už zvladam to sám ale ked bude staršia
chcem sa o nu postarat ,velmi mi zaleži na inych mam rád ludi aj ked byvaju kruti aj ku mne ,ak mam niekoho rád
dal by som mu všetko chcem pomahat inym aj postihnutym chodim vypomahat do ustavu a utešujem tych ludi aj mne to pomaha
dost ,ma to naplna a teši ,aj ked mam vo vnutri plač smejem sa ked mam smutok som snažim sa byt vesely ,
nedavam najavo svoje trapenie svoj žial smutok ,hovorim to len vám ,len Boh vie ako mi je ,modlim sa k nemu
som veriaci aj do kostola zajdem ,na voziku jasne ,jedno dievča pri nehode zostalo na voziku tažko to zvladala snažil
som sa jej pomahat tešit ju rozosmiat poviem vam bolo to velmi tažke ju rozosmiat chapal som ako jej je ale musi žit
dalej aj z tymto postihnutym ,ine čo ostava zabit sa to nieje riešenie ,aj ja žijem mnohi plaču maju depky su zdravi
čo by som zato dal mat nohy ,ja sa im divim trochu že si nevedia važit zdravie že maju nohy že chodia čo mam ja povedat
beriem to z humorom no snažim sa keby som plakal už by som tu nebol ,radšej sa smejem a pomaham inym ,aj tomu dievčatu
nakoniec to prijala a sme dobri priatelia ,svoje postihnutie ,mam ju rád velmi aj ona mna ,ale nie na lasku
chcel by som lubit milovat niekoho ale zatial to nejde nemam lasku ,velmi by mi to pommohlo ,mam priatelov
nebyvam sám stale ,niekedy potrebujem byt sám najme ked to na mna padne ,vtedy sa zavriem do izby a plačem
ale nik o tom nevie nechcem nikoho zatažovat tym ako mi byva ,ked vyjdem mam usmev na tvári ,
Jasin je štastny aj ja s ním ,je to dobry človek velmi moc mi pomaha ,je v nom dobro vidiet to je citlivy krásny
muž inak ,zo Sarah su velmi štastní ,aj ich dievčatko im robi radost ,malujem ked mi byva tažko ,alebo robim niečo
ine musim sa niečim zamestnat nemôžem sediet to by bolo na velke depky tak aj športujem trochu cvičim ako viem
mam ruky hram basket trochu ,z vozyčkarmi aj inymi som dobry v tom ,aj oni tvrdia ,dokonca lyžujem na snowborde
dokažem to ked trenujem bolo to tažke na začiatku ale da sa ked človek velmi chce a chce to silnu vôlu a namahu
ja som to dokazal som štastny preto ,viem kto si ma zavesi na krk bezhoheho zdrave dievča nie ani nechcem byt
na krku aby sa trapila viac so mnou aj keby mi povedala že ma miluje aj takeho ale po čase by ju to deptalo ja viem
ake by to bolo ,som zmiereny že budem asi sám ,mam rodinu Jasina beriem ako brata je to moja rodina matka moja
otec sa mi nikdy neozval odvrhol ma len preto aky som chyba mi ano otca som chcel mat ale ked on nechce ,kolkokrat
mi bolo preto do plaču ,aj som plakal ale nik o tom nevie ,nechcem aby to vedeli lebo by ma lutovali a to ja nechcem
aby si mysleli že to nezvladam alebo ine že som chudak ,nie ani nechcem zatažovat iynch ,mam radost ked vidim
ako je človek štastny moji priatelia Maria moja priatelka na tom vozičku čo som jej dost pomohol aj ona sebe
lebo ide aj tak dalej ,bojuje ,a to je hlavne ,ja s nou aj cvičim a to jej robi radost smejeme sa dost
ani ona nevie čo mam vo vnutri nechcem aby vedela ,aby sa trapila ,každy ma dost svôjho načo ešte pridavat
inemu ,ja to zvladam nejak s humorom radšej myslim na vesele veci pozriem si film komedie milujem aj hudbu
rád počúvam ,malujem to je moje vtedy sa citim ako král ,otec mi bude vždy chýbat ale čo s tym narobim nič
mal som priatela čo sa chcel zabit kvôli laske že ho nechalo dievča ja som ho od toho odhovoril aby to nerobil
chcel silou mocou ale nakoniec to neurobil čo som mu povedal si zdravy tak ži maš nohy ja nie najdeš si ine
ani jedna preto nestoji sa za nu zabijat život odhodit ved to sme do daru dostali ,a nemôžme ho len tak odhodit ako vec
som mu hovoril do duše aj ostro ,pozrel na mna povedal maš pravdu ty nemaš nohy a ako to vieš brat a ja tu nariekam
a chcem sa zabit kvôli tej ,dakujem a velmi mi dakoval aj ma objal bože aky som bol štastny že som ho zachranil
aby nespachal samovraždu toto ma urobilo štastnym ,chcem viacerym takto pomahat dokonca aj do radia hovorim
tym zufalcom čo sa chcu zabit alebo inym ,ludia mavaju psychicke problemy viem je to tažke aj tato doba chapem
snažim sa im pomahat aj chcem urobit pre ludi maximum aj ked som bez nôh aj ked ja by som potreboval pomahat
beriem svôj kríž je tažky ale chcem to zvladnut ,nie som taky silny ako sa zdam inym ,som slaby a dost
nezvladam to tak ale nedavam to najavo ,nohy mi chybaju to je jasne ,ale da sa žit bez nych dá ked človek musí
protezy mi nedali nemôžu vraj aj ked aj nad tym sme uvažovali z matkou ,plazim sa dalej tymto životom
ale žijem aj tak rád ked žijem pre inych ked pomaham inym ,tešim davam im radost ked su smutní ,moj priatel ten
čo sa chcel zabit našiel si inu a teraz sa teši rodine ma deti ja sa tešim s nim nikdy som nikomu nezavidel
nikdy to by ma zabilo keby že zavidim a prajem aby trpeli ako ja ja taky nechcem byt ani nie som ,tešim
sa štastiu inych a uprimne sa radujem ,viem že každemu nepomôžem to sa nedá ale chcem pomôct čo najviac ludom
nie preto aby ma mali radi aby ma prijali ale preto aby sami boli štastni a vtedy aj ja som smutok je preč je tam
len radost a to je najvačšie dakujem a odplata nie aby ma milovali a neviem čo ,nežiadam naspat davam a vtedy
dám aj sebe ,radost ktoru mi nik nevezme nikdy ,pocit tak krásny aky sa neda opisat ,hovoria o mne sice dobre
že aky som skvely ale ja to nechcem aby ma chvalili sice to hreje na duši ale ja po tom netužim ,tužim len aby ma nelutovali
aby ma prijali takeho aky som ,som nedokonaly ved kto je ,mam chyby som tvrdohlavy viem sa aj nahnevat
nie som svaty som človek z povahou krehkou tažkou ,ale chcem tu byt pre inych sa im dávat vypočut poradit
im povedat do duše ked treba ,mam handicap a nie maly ale žijem s ním aj ked to byva tažke až neunosne najma po
psychickej stranke ale dá sa ,lebo som tu pre inych nie pre seba a to ma naplna a preto idem dalej žijem
stalo sa že ma niektori poslali do haja ale ja som sa neurazil dobre necham ich tak ked nechcu tak dobre
a zasmejem sa tomu skôr nie každy chce moju pomoc su taki čo mi nadavaju do mrzakov beznohych ale nevadi
mne to nevadi ked im to urobi radost tak nech nadavaju ,Jasin jedneho chcel aj uderit ked to videl ale som ho zadržal
aby to nerobil ,nechaj ho tak ked mu to robi radost ,nech ju má ,chrani ma vidim to ale nemusi ,je mi ako brat
hovori že ked bude mat syna nazve ho po mne hovorim to nerob lebo sa urazim ,aj tak chce taky je tiež tvrdohlavy
ako ja ,teraz tu sedim pišem tieto riadky je mi aj do breku aj do smiechu ,som rád aj tak že žijem dakujem matke
že ma nedala do ustavu dakujem priatelom Jasinovi že su pri mne že ma beru takeho aj z handicapom som inak obyčajny
muž no len bez hôh ,ale inak normalny vesely ,snažim sa o to aby som neukazoval smutok len radost ,
ako som hovoril byva mi tažko a dost citim sa sám aj ked mam priatelov ,viem mam krásny pocit ked pomôžem ale pocit
odide ,a zas citim samotu v sebe ,smutok plač ,pocit je chvilkovy viem ,nik nevie ako sa trapim ako trpim a nechcem
aby to vedeli ani matka nechcem aby sa trapila dost pre mna urobila by si to nezaslužila ,ani priatelia ako Jasin
môj moslimsky priatel ,nie som rasista ani nechcem byt beriem všetkych mam viac takych priatelov moslimov
dokonca som v charite pre utečencov aj tam sa angažujem im pomahat prispievat ,ja ich chapem že musia utekat
pre smrtou aj pred vojnou ,chcu žit a ja im pomahat budem aj ked ini su proti nym ja nie ,mam ich rád a citim
s nimi ,beriem ich ,aj Jasin tam so mnou chodi a pomahame ako vieme ,on ich reči rozumie sa s nimi rozprava
vidim na nych aku maju radost ked pride že je ich že tu maju vlastnenca že nie su sami v cudzej zemi ,
moje trapenie je vo mne a nechcem tažit inych ja si ho nesiem sám ,byva to tažke viem je treba sa aj niekomu vyrozpravat
ale nechcem chodim k psychologovi tomu to hovorim aj mi to pomaha dost je to lekarske tajomstvo a viem že on
to nikomu nepovie ani matke ,nad samovraždou neuvažujem chcem žit hlavne preto aby som žil pre inych pomahal
daval im radost štastie ,posilnoval ,aj to robim ,viem všetci ma neprijali mne to nevadi ved svet sa nezruti
idem dalej a dufam a verim že viacerym pomôžem aj to verim že najdem lasku ,ved každy ju potrebuje aj ja
bez nej sa tažko žije to viem ,dobre idem malovat už vtedy relaxujem a mi to pomaha som rád že som to pisal je mi
lahšie na duši ,idem dalej lebo musim aj chcem bojujem lebo život zato stoji nie ppre seba ale pre inych
usmievam sa teraz mam radost v srdci ,viem bude to len na chvilu ale stale idem aby som tu radost daval inym
preto sa oplati žit ten život zato stoji .