henrykrehy

Ako dieťa som bol velmi štastný ,rodičia ma zahrnovali velkou láskou lebo som bol ích dlho očakavaný
nemohli mat deti a už stratili nadej že budu mat ,a potom som prišiel ja ,ich tužobne dieťa ,miloval som ich
davali mi všetko čo som si zaželal ,ale aj tak som sa cítil sám chýbal mi surodenec sice mal som kamaratov
v škôlke aj v škole ale predsa to nebolo ono ,nemal som sa s kým hrat podelit sa citil som samotu aj v sebe
v škole som bol oblubený pre svoju veselost bol som priatelsky vedel som si ziskat kamaratov mali ma radi
ale cez to všetko som mal pocity samoty nedaval som to najavo akysi smutok mi vchadzal do srdca
tvaril som sa že som velmi štastný ,ale až tak som nebol ,niekedy mi liezlo na nervy ako sa rodičia
o mna bali ked som byval z kamošmi dlho vonku najma mama bola celá bez seba ked som bol do noci preč
mala strach o mna či sa mi niečo nestalo ,ja som ju zakaždým ubezpečoval že si viem dat na seba pozor
ale darmo mala stale strach ,na stradnej som si našiel priatelku moju prvú lásku miloval som ju aj ona mna
dievčata som si mohol vyberat ,každa by šla so mnou nemal som i ne nudzu ,vedel som byt sebaistý mal som
velke sebavedomie veril som si ,že ktoru budem chciet mat tu aj dostanem a bolo tak ,potom mi rodičia kupili motorku
potešilo ma to rád som sa vozil na nej miloval som rýchle jazdenie aj moje dievča Karin som vozieval na nej
trochu sa bála ale som ju upokojoval že sa nič nestane že som dobrý jazdec ,v ten večer sme sa milovali
a potom sme sedeli v parku na lavičke citil som sa skvele bol som štastný ,tešil som sa na dalšie dni
planovali sme si buducnost zhovarali dlho do noci ,ked som sa s nou lučil mal som pocit že ju dlho neuvidim
sadol som na motorku a šiel celou cestou som na nu myslel nato ako mi bolo dobre s nou a tešil sa na dalši den
ked budem s noou ,vtedy to prišlo dostal som šmyk zletel som z cesty do priekopy ,zlakol som sa že sa zabijem
chcel som žit a velmi mal som pre koho ,bál som sa že umriem potom nastala tma na nič som si nepametal
prebral som sa v nemocnici hlava ma dost bolela citil som akoby ma prešla parna lokomotiva ,rodičia sedeli
pri mne matka mala v očiach slzy ,mal som bolesti najma hlavy pytal som sa na Karin či nepride povedali
že možno chcel som ju vidiet ,tužil som po nej ,potom prišla bol som rád že ju vidim chcel som jej tolko
povedat ale unava bola silnejšia aj moja bolest hlavy ,ked ma pustili bolo mi trochu lepšie ale potom začali
tie divne bolesti hučalo mi v hlave a tie pocity v nej neviem kde sa to vzalo ,bol som na kontrole ale lekar
povedal že som v poriadku a že to chce čas aby tie bolesti prešli ,chvilami som sa citil celkom dobre ale niekedy
to bolo na nevydržanie ,bol som štastný ked ku mne prišla Karin s nou mi bolo dobre nemyslel som tak nato
pocity neboli take silne ani ten nepokoj čo bol vo mne ,dokončil som strednu chcel som byvat z Karin aj sme
začali byvat spolu chvilu ,moje pocity sa zosilnovali byval som podraždený z toho hadal som sa s nou
za maličkosti žiarlivý som byval myslela si že mi preskočilo aj ja som si to začal mysliet a to ma ešte
viac zdeptalo ,maval som depresie a pri tom som mal pri sebe skvele dievča ,mal som byt štastný ale nebol
som ,v hlave som citil tlaky bolievala ma ale to nebolo to najhoršie ,nepokojne pocity boli silnejšie
bezdôvodný strach ma umaral ,Karin ma nechapala bol som preto neštastný videla len žiarliveho psychopada
čakal som od nej viac pochopenia ale nedočkal som sa to ma sklamalo dost od nej ,citil som sa viac osamelý
pocit vnutornej samoty ,bol som neštastný tužil som aby ma objala povedala ako ma lubi že stoji pri mne
miesto toho vyčitky aky som ako som sa zmenil od tej nehody ,že som neznesitelný žiarlivý že už nemôže
so mnou byt ,to ma zlomilo plakal som ako nikdy zavrel som sa do izby a tam som hladel do steny
nevedel čo budem dalej robit ,miloval som ju navonok som bol taky to ano akeho ma videla ale len navonok
ona nevedela ani netušila ako vnutorne trpim snažil som sa jej to povedat naznačit ale nechcela ma počuvat
stale tvrdila len svoje ,asi ma tak nelubila lebo keby nikdy by ma nenechala snažila by byt chapavejšia
potreboval som objatie istotu od nej že je pri mne že ma lubi ,ako som trpel po jej odchode dokonca
som rozmýšlal aj nad samovraždou ale nemal som tu odvahu ,pil som ale to nepomahalo bolo mi ešte horšie
hovoril som si mal som sa viac ovladat ale ako bolo to silnejšie ako ja ,navonok som bol taky hnusak
ale preto lebo som trpel vnutorne ,po nejakom čase som si našiel Marion bola vynimočna pocity prešli na chvilu
aj hučanie v hlave milovali sme sa bola lepšia ako Karin taka chapavejšia citil som viac lásky od nej
vedela ma vypočut pochopit bol som štastný že ju mám ,boli to krásne chvile s nou ktore som prežival
chcel som si ju vziat a vtedy nastal zlom nečakal som že ma odmietne dotklo sa ma to nečakal som to od nej
je pravda že predtým začali zas tie pocity vo mne ,strach že ju stratim žiarlivý som byval čo sa jej nepačilo
ani mne sluboval som si že sa ovladnem ale strach bol silnejši že ju stratim ,nechcela si ma vziat že vraj
sa necitila nato ešte tak to odôvodnila ,ja som sa trapil kvôli tomu ,hovoril som jej o svojom trapeni radila mi
aby som zašiel k lekarovi ale ja jej nato že to mi nepomôže ani lekar ,Marion začala byt ku mne chladna
to ma trapilo citil som sa zle preto ,potreboval som ju a velmi ale ona sa mi vzdalovala viac a viac
nevedel som čo mam robit ,hovoril som s nou o tom povedala že ja som neni to čo predtým že byvam hadavý
neciti sa dobre so mnou čo ma mrzelo dost ,robil som všetko možne len aby som si ju ziskal ale darmo
bolo to horšie a horšie ,ked som ju chcel pohladit odtiahla sa čo ma zabolelo dost chcelo sa mi plakat ale ovladol
som sa nechcel som aby ma mala ešte za slabocha ,aj ked už mala za psychopata žiarliveho a neviem akeho
darmo som jej vravel ako trpim videl som že jej je to jedno videla len seba mala strach o seba že jej ubližim
nikdy by som ved som ju miloval ako nikoho ,bola pre mna všetkým ,tužil som po jej láske pohladeni usmeve
aky mavala predtým očarujucí žiarivý ,to ma vždy naplnalo štastím radostou ,a teraz len chlad a mráz usmev
nikde ,nechapala ma ani ona zas som bol sám ,od neštastia som robil hluposti hadal som sa často s nou
ked prišla neskoro z práce robil som jej sceny že bola z niekým citil som že niekoho má ,popierala to ale ja
som tušil že ma niekoho ,bola tak odmerana ku mne až ma to mrazilo a pocity boli silnejšie ,zabijalo ma to
pomaly ale isto ,odišla že nemôže žit so mnou ,chcel som ju naspet prosil vyhražal sa nadaval ale nič nepomahalo
mala ineho raz som mu vrazil ale bolo to ešte horšie ,vedel som že sa už nevrati pil som v noci zle spaval
aj predtým som maval zle sny nemohol som spavat dobre ,a potom to bolo ešte horšie ,tužil som po laske
pochopeni aby ma brali takeho aky som ,trpel som nik nevedel ako som sa citil ako mi bolo nemohol som zato
ale to oni nevedeli pochopit ,nechcel som žit nemal som chut bojovat ani silu z tymi pocitmi akysi demon
vo mne ma nechcel pustit ,nepokoj strach to všetko som mal v sebe ,aky som byval štastný ako chlapec
a po tej nehode sa to zmenilo nechapal som čo sa to vlastne so mnou stalo ,odkial sa vzali tie pocity nepokoje
predtým som to nepoznal citil som sa len sám ale nič ine ,zaobstaral som si zbran chcel som to skončit nech
najdem už pokoj ale nemal som odvahu ,vedel som že un nenajdem taku ako Marion cnelo sa mi za nou
raz som ich spolu videl vošla do mna taka zlost že som stlačil spušt a strielal zabil som ich oboch hladel
ako Marion krváca aj vo mne niečo umrelo vlastne všetko krvacalo mi srdce z toho ,potom som namieril zbran
na seba hučanie v hlave utichlo dufal som že najdem pokoj že ma už nič nebude boliet pocity odidu stlačil som spušt
velka bolest moja posledna myšlienka patrila Marion a matke ktoru som neprišiel pozriet slzy mi vošli do oči
cez ne som nevidel hmliste všetko stracalo sa to aj ja som padal do tmavej diery priepasti nič som necitil
nevidel ani to slnko zhaslo vo mne všetko čo ma trapilo pocity som necitil len strach čo bude dalej
len dufal že mi niekto odpusti a prijme ma takeho aky som aj z mojou bolestou ktoru som musel preživat
veril a dufal som že uvidim svetlo ta nadej boola silnejšia ta mi davala silu a strach odišiel .