Záhrada Pokoja

17. mája 2018, henrieta krehakova, Nezaradené

Niekde na púšti je zasadená nádherná záhrada
je to velkolepá oáza
kto do nej ráz vkročí ten lásku tam zočí
je to lúka plná pokoja
miesto kvetín je tam radost a priatelstvo
žiadná smutná samota
stromy rodia lásku a radost
tam nenajdeš žiadnu žalost
rieka tam prudí čistá ako kryštal
lebo na jej dňe prebýva radost čistá
tam nikdy nie si sám
smutok tam do tvojej duše nepride
do očí ti slza nevzide
lebo záhrada ti len lásku vlievá
pokoj a radost vtedy jasá tvoja duša celá
prameň ktorý ovlažuje celý kraj
je dobro ktore sidlí tam
ktore ta ovlaží a radost do srdca
ti navratí
najdeš v nej štastie ale najme
lásku radost pokoj
priatelstvo ktore stoji zato
a je viac ako sveta zlato
lebo je v nom láska ukrytá
radost ktorá nikdy nekonči
ani neunaví
tvoje srdce smutok preto nikdy nezaplaví
ani strach tam nepride
len láska tam miesto najde
pokoj a radost
vtedy pocitiš dokonale štastie
máš v sebe púšt prázdnotu
v sebe máš tu nádhernu záhradu
len ju musíš objavit
a láskou svoje srdce naplnit
vtedy budeš večne štastný
ked budeš milovat a svoje srdce
darovat vtedy pokoj a radost najdeš
priatelstvo objaviš
vtedy záhradu pokoja v sebe nikdy nestratíš