henrykrehy

Mala som celkom spokojné detstvo ,rodičia sa o nas dobre starali ,mam ešte staršiu sestru je už vydata ja ešte nie
už mi ide na tridsat a ešte som si nenašla nikoho nijaku lásku ,moje spolužiačky su už vydate len ja nejak neviem
ako to povedat či nemam štastie alebo mam nejaku chybu že neviem sa zalubit nevie ma nik pritiahnut neviem
prečo ,už si niekedy myslim že som chybna akoby z ineho sveta neviem ,vidim a mam pocit že aj okolie tak na mna hladi
lesba nie som to by som vedela ženy ma nepritahuju ,ešte na strednej sa mi aj jeden pačil ale len pačil nič medzi nami
nebolo ,nechcem byt sama mam strach zo samoty mam strach že nenajdem niekoho kto by naplnil moje srdce dal mi lásku
oporu ,mam strach že neviem milovat že sa nikdy nezamilujem do nikoho prečo čo som zač ? čo je vo mne že to nechce
povolit neviem najst cestu k láske milovat ,nemam predsa lad miesto srdca možno potrebujem radu neviem možno by som
mala navštivit psychologa či netrpim nejakou poruchou mam obavy prečo som taka ,je vo mne niečo čo neviem rozbit
svoje srdce možno otvorit ,moja sestra mi vždy vravi už by si si mala najst niekoho čo chceš byt sama ? ja jej nato
ved si najdem raz dufam ona nato no tvoje hodiny biologicke už tykaju tak si pohni ,ani moja sestra netuši ako ma to trapi
že sa neviem zalubit že sa mi chlapske bozky až skoro protivia ,ked ma spolužiak jeden bozkal odtiahla som sa nezniesla
som to neviem protivilo sa mi to možno som fakt ja na vine asi ,moje noci byvaju bezsenne spanok mi unika myšlienky
mi bludia sem a tam ,viem že každy či každa potrebuje lásku milovat byt milovana ,chcem to tužim po tom len to nejde
nejde a nejde ,teraz mi nadbieha jeden môj kolega je sympatak ale nič viac aj ma pozval na obed šla som čo som
si vlastne od toho slubovala neviem ,je starší nie o moc a neni zadany ,skusim to hovorim si možno sa časom
zalubim uvidim čas ukaže už musim niečo podniknut mat niekoho lebo si fak budu mysliet že som lesba a to nepotrebujem
alebo že mam nejaku poruchu ,tak to skusim zajtra ma pozval do kina pojdem a potom k nemu uvidim ako to pojde
vola sa Marko je prijemny spoločnik je priatelsky ma mily usmev ,ale mna nepritahuje fyzicky vnutorne trochu ale skusim
to možno sa zalubim po čase naučim sa ho milovat skôr láska pride viem to musi prist same to sa nedá naučit
teda po kine bol to celkom dobry film skôr komedia sme zašli k nemu ma celkom utulny maly byt citila som sa tam prijemne
poriadok vidim že je čistotny ma rád poriadok ,zaviedol ma do obyvaku ponuka mi kavu niečo na pitie ja nato nie dakujem
citim sa dost napäta ,stale mi hovori ako je rád že som tu ako ma má rád citi ku mne niečo viac ,chcela by som mu to
opatovat tiež mu povedat že ho mam rada ale nejak mi to nejde ,snažim sa ale je to tažke ,bozkal ma neodtiahla som
sa sice ale citila som odpor možno som fakt chybna ja neviem ,čo mám robit ? ved sama nechcem zostat ,bože je to tažke
jeho bozk trva dlhšie robim sa že sami to pači aj ked nie ,potom nasleduje a toho sa bojim je nežny aspon to
snaži sa to robit nie tak drsne skôr pomaly a nežne ale ja som ako lad ležim tam snažim sa ale nič necitim je mi z toho
na nič do plaču že som taka ,ked sme skončili ležali sme len potom hovoril aky je spokojny že sa so mnou miloval
ja som si myslela bud nič nezbadal alebo to hrá neviem alebo ma chce utešit ,verim dufam že láska časom pride
mala by som mu to povedat ale mam strach že ho odoženiem že zostanem sama ,hladala som aj na zoznamke ale boli tam sami
taki čo o nych nik nestal ale som videla prečo tak som to nechala tak ,v okoli som nikoho nenašla ani v praci až teraz
je tu on Marko ktory ma miluje a ja tu ležim skoro zufala že ho neviem milovat že citim odpor z jeho bozkov a z ostatneho
ale musim sa premôct a nejak to zlomit ,rozpravali sme sa potom len hovoril najma on o praci o sebe rodine ma brata vraj
ten ma rodinu ja zas sestru tak isto ,hovoril že by chcel byt stale so mnou žit so mnou aj mi to navrhol chcela som
mu už som to mala aj na jazyku povedat že ja k nemu necitim to čo on ku mne ale nejak to zo mna nevyšlo nemohla som
mala som strach že mu ubližim že sa ho tým dotknem ,ale bolo by to fér nie takto klamat ako ho mam rada ked nemam
lebo sa bojim že zostanem sama bože ja neviem mam to nechat hladat dalej ? povedala som že si to ešte premyslim
zbadala som že zostal sklamany chapem ved čakal že hned sa k nemu nastahujem ,potom vstal videla som na nom že je bez nalady
no to sa mi podarilo som ho sklamala s tym rozmyslenim ,mala by som mu povedat pravdu ale to by som ho zranila dyku vrazila
vstala som aj ja povedala že asi pojdem nemusiš ma odviezt zoberiem si taxik ,nesuhlasil tak ma odviezol
bozkal ma zas dlhym bozkom dufala som že aspon teraz niečo zacitim ale nič prázdno ,
vliezla som do postele ale spanok ma zas obchadzal stale som myslela na Marka čo budem robit načo som ho zavadzala
tym že som sa s nim vyspala ? teraz to bude ešte horšie bude ma viac chviet ,nastahujem sa k nemu ?
čo ak laska nepride ? čo urobim ved budem neštastna ak nebudem lubit ho ,ma to zmysel ?
mala by som hladat dalej právu lásku niekoho koho budem lubit nie len on mna ,rodičia sestra každy na mna tlači aby som
si už našla niekoho tak mam ale ja nemilujem ho budem s nim len preto aby videli že som normalna žena a sama nechcem byt
pri tom sa citim že som až tak v norme neni ked sa neviem zalubit ,skusim to s nim už som sa rozhodla zajtra mu poviem
že sa k nemu nastahujem poteši sa ale čo ja ? nebudem aspon sama nie aj ked za cenu svoju cenu štastia lebo kto nemiluje
štastny nieje ,ale mam v sebe nadej že časom ho budem lubit dufam budem sa snažit ,ak nie tak ma čaka peklo najma to
vnutorne ,na dalši den som mu to oznamila bol velmi štastny vyobjimal ma bozkal a povedal hned po praci ti pomôžem
sa ku mne nastahovat zoberiem ti veci z tvojho bytu ,ked som rodičom a sestre oznamila že mam niekoho boli zvedave
a boli aj radi ,prekvapene to ano ,pozvali sme ich k nam pačil sa im Marko bol pozorny priatelsky mi gratulovali
že dobreho muža som si našla ja len dakujem na ine som sa nezmohla mlčala som že ho nelubim aj keby som povedala
by ma utešovali že časom ho budeš lubit že to nevadi ,ale ja neviem citim obavu že ho lubit nebudem ved brat sa nejdeme
ale asi čoskoro ma bude žiadat o ruku bože čo mu poviem ? že ho nelubim že som s nim len preto aby som nebola sama
neviem čo potom urobim neviem ,ked odišli Marko mi pomohol všetko upratat potom sa chcel milovat ja som sa vyhovorila
že dnes nie som unavena inak som aj bola ale nie tak proste som nemohla tak to akceptoval nechal ma
vedel rešpektovat ked bolo treba bol to fakt dobry muž ale mna nepritahoval čo spravim nič ,
Marko už spal ale ja zas nie svedomie ma hryzlo že ho klamem ,že som s nim že mu davam zbytočne nadeje
že ho aj ja lubim ked nie ,hnusim sa sama sebe ten muž si to nezasluži ale čo teraz mam urobit ?
je tak štastny že ma tu má ,aj v praci plny elanu nadšenia energie ,ja sa tvarim že som tiež štastna aj ked
nie som že ho milujem aj ked nie ,skryvam v sebe to desne tajomstvo že nelubim tohoto človeka ,
moje tajomstvo že neviem lubit muža ,a snim som len aby som bola ako ini aby som nebola sama za aku cenu ?
môj pokoj vnutorny je preč trpim ale skryvam to usmievam sa nasilu za usmevom je strach že ma odhalia
hram svoju hru ? som taky sebec ? na dalši den som už musela s nim sa milovat bolo to pre mna utrpenie ale dala som
do toho všetku silu len aby som ho urobila štastnym ,ale ja som citila len odpor som sa musela dost premahat
ked sme skončili šiel do sprchy jasne zmit zo seba tu špinu aka som bola to boli moje myšlienky ale on vždy šiel do sprchy
vraj sa spotil ,ja som ležala a hladela do prazdna a nevedela čo budem robit asi toto nebol moc dobry napad
bože bozkava a ja nič ako by som bola z ladu aj v posteli som ako stroj bez vášne lásky ako lad ale on to nevidi alebo
nechce vidiet možno sa utešuje že sa mu to len zdá ja neviem čo si mysli len ma bezhlavo lubi až ho lutujem som take
monštrum bože až mi je zo seba zle ,ani do zrkadla sa nemôžem pozriet na seba ,ked sa vratil lahol si zas ku mne
rozpraval mi čo by sme mali podniknut na vikend ist niekam von čo povieš milačik ? ja nato môžme čo som mala
možno mi to urobi dobre odreagujem sa a možno aj láska pride uvidim ,a potom začal že by sa so mnou raz oženil
až som sa zlakla bože už to začina svadba ved ešte ma nežiada sice o ruku len už nepriamo k tomu smeruje
ja nato ved časom ale neponahlajme sa užime si našu slobodu ešte hovorim povedal dobre zlato nebudem na teba tlačit
som bola spokojnejšia za chvilu ktovie dokedy viem že to dlho nepotrva
v praci myslim na to čo budem robit ak sa do neho nezalubim ak láska nepride ,je to skvely človek možno to ma pritiahne
jeho vnutro mam ho rada ale len rada ,láska tam nieje moje vnutro akoby bolo mrtve prázdne len tma a priepast
neviem ,len som sa tvarila že je všetko ok že ho lubim jeho bozky sa snažila opatovat aj ked som pri tom nič
necitila nič hole nič ,na vikend sme teda šli na chatu na hory to miloval mal rád hory tury tak sme si zašli
no ja som to moc neoblubovala ale suhlasila som večer po ture zakuril v krbe bože aka romantika mala by som byt štastna
ale necitim sa tak mam chut odist od neho od všetkeho bože to je trapenie moje že ho nelubim že k nemu nič necitim
som fakt nie asi normalna neviem už čo som ,chce sa milovat ale ja zas tie moje unavy tak to nechal tak sme sa rozpravali
videla som na nom mierne sklamanie že sa nemôže tu so mnou milovat mam pocit ako po tom tuži
potom stíchol a hladel na mna trochu akoby smutne ja som pohlad odtahovala aj do oči sa mu hanbim pozriet
mala by som mu povedat pravdu že ho nelubim mala by som ale mam strach akoby reagoval tu nie sme na chate hory
radšej potom ak láska nepride budem mu to musiet povedat asi neviem ,mala by som
mlči a to sa mi nejak nepači ešte som ho takeho nevidela bože asi to tuši mala som sa nejak premôct a dat mu
stale to nejde neviem to stale premáhat ,obaja mlčime akoby sme už nemali čo si povedat ,napokon povie
skôr je to otazka trapi ta niečo zlato zdaš sa mi taka nepokojna som si vydychla že to nebolo to načo som myslela
ulava ,som odpovedala že nič ma netrapi len ta tura ma unavila zlato ,povedal nehnevaj sa mal som vediet že si neni
tak zvyknuta bože aky je stale slušny až mi to ide na nervy trochu ,zas som tlačil na teba hlupak som odpust
milačik ,ale ano objala som ho aby si nemyslel ine že som chladna ,bože tak som ho chcela lubit ale nejde to
zaslužil by si to tak ma zahrna pozornostou dal by mi aj neviem čo všetko ,vie ma počuvat skoro stale mi vyznava lásku
a ja bezducha prázdna hladim na neho a hovorim čo chce počut aj ked to tak necitim vlastne ho klamem
sama nie som ved to som vlastne chcela ale ani štastna nie som a to ma trapi najviac ,
ked sme sa vratili zas práca cez vikendy sme si niekam zašli milovali sa nie často rešpetkoval ma moju takzvanu
unavu bolenie hlavy a podobne ,žila som s nim len akoby bez lásky ,nik nič netušil nevedel ani rodičia ani sestra
až taky dôverny vztah som s nou nemala ,aby som jej to povedala ,
prišiel den ked ma pozval na večeru a ja som tušila čo asi pride vytiahol krabičku ešte si aj klakol pri tom
bolo mi ho luto až som plakala ,že či sa vydam za neho už som chcela povedat že nemôžem že ho nelubim ale nemohla
som bolo mi ho luto nič viac len ta blba lutost ani neviem ako zo mna vyšlo ano ,zas ma vybozkaval bol taky štastny
a ja som plakala myslel si že od štastia ale skôr kvôli nemu z lutosti ,svadba mala byt len mala
som sa teda chystala naši štastni aj sestra že konečne sa aj ja vydam že nebudem sama citila som sa pod psa ale
nejak som to nedavala najavo ,prečo som suhlasila ? zbabela som teda dost ,ked som mu mala povedat ano ked sme mali sobaš
som trochu zavahala ale už som necuvla povedala som to slovo ktore ma k nemu zavazovalo ,
chcel kupit dom planoval rodinu že budeme mat ja som na všetko len pritakavala čo som mala už ked som v tom bola
stale som dufala ale už som citila že láska nepride ,moja cesta tam nejak nevedie k láske
hladam ju ale neprichadza až som skoro zufala z toho ,tak sme kupili dom sme si ho vynovili
ale deti nejak nechodili ,som použivala antikopceciu on o tom nevedel nechcela som mat s nim deti ved som ho nelubila
ale on velmi chcel mat ,už si myslel že niečo nieje v poriadku bol aj u lekara ale ten mu povedal že je plodny
posielal aj mna šla som tiež ok ,a potom mi našiel tie pprašky rozčulil sa že prečo to beriem bože takeho som ho nevidela
ešte vždy bol mily slušny a teraz začal ziapat po mne že to beriem on chce deti a ja nie sa pytal povedala som
že sa nato necitim povedal a kedy sa budeš ? milačik a zlato bolo už preč už mi tak nehovoril bol uplne zmeneny
som ho nespoznavala zhnusil sa mi teraz uplne ,reval že prestanem to brat aj mi ich vyhodil tak vyvadzal ako
bez rozumu potom ma začal nutit k milovaniu ja som sa odtiahla a kričala že ho nelubim ako sa mi hnusi aj jeho
bozky a deti s nim nechcem mat ked to počul uplne očervenel chcel ma udriet ale neurobil to povedal tak si ma klamala
prečo si teda bola so mnou aj sa vydala za mna ked sa ti hnusim povedala som ako som sa snažila lubit ta ako som
nechcela byt u inych nenormalna preto že nemam nikoho ako som nechcela byt sama ,vôbec ma nechapal kričal vyhodil ma
pre mna to bolo oslobodenie potom sme sa rozviedli bože tak aj on sa hral asi na mileho alebo neviem akeho
a teraz ukazal svoju pravu tvár ,tak som zostala sama ale lepšie ako žit z niekym koho nelubim
dufam časom že najdem lásku ak nie tak neviem čo urobim možno najdem dobru dušu ktora ma bude brat taku aka som
a ja sa možno do tej duše časom zalubim ,Marko bol omyl mala som to inak urobit mala som to povedat nemat strach
mu povedat ale teraz viem že by to nechapal ,moji rodičia su sklamani aj sestra že ako je to možne prečo
ale ma utešuju ved hladaj dalej určite najdeš ,ja hladam tu cestu cestu k láske ,chodim do práce mam aj
priatelov ale lásku zatial nie ,som sice spokojna ale sama modlim sa aby sa to zmenilo aby sa to vo mne zlomilo
a srdce lásku našlo a tu lásku aj vedelo dat aj citit ,po tom tužim o to Boha prosim .